Tak si prave načal temu ktora sa v armadach rieši od 1960 alebo ktorý rok to bola vojna vo vietname. (v suvislosti z kalibrom strednej balistickej vykonnosti.)Nižšia hmotnost zbrane a nižšia hmotnosť streliva. Trend je ale dlhotrvajuci. Začalo to už pri prechode (cca 1870 s nastupom jednotneho naboja) napr z
577/45 Henry Martini ---303British,
Grass--- Lebel
11mm Mauser na 7,92 Mauser
11mm Berdan --- 7,62x54R
nasledne era stredneho balistickeho vykonu 7,62x39 a povedzme obdoba v .30US Carabine
Dalej prichadza era mikroražoveho streliva 5,5X x45/39
U pištoli možeme pozorovat analogiu v USA:
45ACP---9x19
rusko zavadza Tokareva v 1930, jeden s dovodov vyberu naboja 7,63Mauser je prave nižšia hmotnost strely pri vyššom výkone ako u 45ACP, čo umožnuje niest viacej municie. Ale hlavnym dovodom bolo použitie polotovarov hlavní na mosina a nagana revolvera.
hmotnost celeho naboja:
7,62x25TT= 10,6g
7,65Br= 7,6g
9x19 =12,4g
9x18=10g
45ACP=20g
http://www.sellier-bellot.cz/cesky/pist ... 9&view=all
Su hmotnosti pištoloveho streliva.
Takže miesto 1 knedlika do 45 možeš niest 3 do 7,65 (netvrdim že 7,65 je ideal, ale znamena to aj nižšiu hmotnost zbrane)
miesto 1lugra....
22 by som nepovažoval za najvohdnejši kaliber do pa doby. Najvačši problem je s uloženim a hermetickým tesnením.. Navyše odolnost pomerne dlhej olovenej strely zalisovanej na kratkom useku v nabojnici dáva priestor pre rýchle znehodnotenie. hermetičnost nič moc....
Moc by som nešpekuloval. aj ked ja fandim AKS-U, pre západnú europu by som zvolil 223Rem a bud neaku samonabijačku vychadzajucu s M16, alebo jednoranovu pušku. Ale nie to čo vyrabaju dnes, že to váži kopu kg.
223 Má síce vysoký tlak, ale tým že je maleho priemeru, hrubka hlavne nemusi byt velka. A aj tak je dnes dimenzovaná hrúbka hlavne na ohybovú tuhost - ked s tým človek flákne o zem, aby sa to neohlo. Dalej na tepelnu kapacitu pri intenzivnej strelbe. Tým je hlaven značne predimenzovana.
Pri samonabijačke navyše nedochadza ku cyklickému namahaniu ako pri strelbe dávkou. Pri dlhej davke dochazda k rozkmytaniu celej zbrane na vyššie harmonicke alebo tak neak. Preto musia byt davkou strielajuce zbrane trochu masivnejšie ako samonabijačky.
Ešte ku opakovačkam, alebo ložkovym zaverom. malo kto si uvedomuje že ak uzamykame priamo do hlavne zvyšok vlastne nepotrebujeme. Pekne to je vidno na falkone - dlžka zaveru je cca 10cm - odhadom. čo je daleko menej ako dlžka naboja. Je to tam pre usporu hmotnosti. To znamena že pri valcovom odsuvnom zavere by to mohla dlžka zaveru pri 223Rem cca 3cm, pri blokovom zavere ešte menej. A asi najmenšia hmotnost zaverovych časti je u roling-bloku.
Ale dnešna dlžka zaverov je preto tak dlha, lebo to zabranuje vpádu nečistot do spuštoveho mechanizmu a hlavne aj preto, lebo bici mechanizmus sa nachadza v zavere.
Dnes su často v zbrojovkach konštruovane opakovacie gulovnice s pohladu univerzalnosti. Je možne vidiet 3 kategorie:
Vykonne puškove 338Lapua Magnum..,
Stredne vykonne puškove 6,5x55, 7,62x39
Nizko vykonne 22hornet...
A to je u tych lepšich firiem. často menej výkonné ráže vyrabaju s toho isteho polotovaru ako vykonnejšie. Sposobuje to nižšie vyrobne naklady ale vyššiu hmotnost. To mam pocit, že dnes sa už neoptymalizuje na jednu ráž.
Pozrite napriklad na hmotnosti starých brokových dvojákov, gulobrokov, dvojek, trojakov... Zvlášt v 16ke kalibri - lahučká puška s perfektnou ergonomiou a ničím zbytočným. Trochu extremom je puška Frontier - vidno napr vo filme posledný mohikán - ale to je len ramcova pripomienka. Ako lovci orezali pažbu na nevyhnutné minimum -aby važila čo najmenej. Tak isto u predoviek je vidno ako sučastny vyrobcovia maju jednu pažbu na napr. kaliber .58. A do tej istej pažby davaju aj hlavne kalibru .32 čo v rale može znamenat 8-10mm stenu. Pri prizmatickosti hlavne - je to lacnejšie a dlžke 600mm mate kvatnum zbytočneho železa. Neviem, ake max tlaky sa dosahuju u predoviek, ale CIP uvdaza pre čiernoprachove zbrane zhruba rovnake max. tlaky ako pre 22Lr čo je cca 120MPa, musel by som pozriet presne.
čo sa tyka zbrane ja by som skor volil brokovnicu, mam slabost na dvojky = možnost vyberu brenek alebo hromadná. na 100m uplne bez problemu a velky vyber municie. Pretože je ale 12 tažká tak by som uprednostnil 16 alebo 20. Problem je že v tejto raži nikdo pumpy nerobí a ak ano, je to prerobena 12. Takže je tam kvantum materialu zbytočne.
Hlavnym problemom vysokej hmotnosti zbrane je: časti ktoré neprenášajú zatažnenie majú vysokú tuhost a aj hmotnost. Naopak by som SA58 pochvalil za vybornu hmotnost v porovnani s AK 47 ale aj 74 alebo cz805 - ktory je navyše na slabši naboj.
Pozrite na konštukciu a hmotnost pred a pod pažbia na vz58 - taky tenky bakelitik. Na druhej strane 805 ma hrubostenne predpažbie duralove (nezmyselne tažké a pevné na tu baterku a ostatne blbosti) - skratka uplne nevyladena zbran. Logika nizkej hmotnosti vštade v konštrukcii je:
Tam kde je to treba tam to trebars aj predymenzujem - uzamykaci uzol. A dokonca ani vedenie nepotrebuje neaku super tuhost - vid plechove vedenie u AK AKM... A ostatne spravim tak lahke ako sa len da. Preto sa vyrabaju samonosne karoserie - lebo su lašie a lacnejšie. Preto pri bungalovoch je drevena strecha a nie betonova deka, Tak isto na plastovej flaši je najpevnejšie hrdlo a zvyšok je čo najtenší a najslabší. ... ... ...
skratka to chce novu koncepciu, alebo firmu ktora vyrobí zbran takú aká ma byt, ale to by neska asi nikdo nezaplatil.
K vz.58 by som mal jednu pripomienku. Vzhadom na to že vychadza konštrukčne s nemeckeho uzamykania a ruskej koncepcie - vid SKS. To znamena že medzi zbranami su si SKS a vz.58 najpodobnejšie.
Vytka alebo navrh na zlepšenie je: nahradit kratky pohyb piestu dlhym. To je vidno napr u AK47 a variantach. Pretože pri samonabijačkach je okrem inych doležitých vecí doležita hmotnost zaklzujucich častí = niekedy by sa dalo po vedat zaveru.
58 by mohla byt lahšia o hmotnost piestu keby bol princip funkcie: odber prachovych plynov s dlhym pohybom piestu.
Hmotnost zaveru u 58 je sposobena aj ladením na kadenciu. keby nebola požadovana strelba davkou a rozptyl kratkej davky na neaku vzdialenost mohla by byt 58 s lahším záverom. Samozrejme hmotnost zaveru neni jedina vec, ktorou sa ovplyvnuje kadencia, ale hra tam prve husle.
), krosna mi vážila 18kg a jelikož jsem na to nenavyklý, byla to docela makačka. Jak říká můj známý, který v mládí těžce sportoval (500km na kole za 1 den, třetina z toho po Jeseníkách), "váha na zádech se nesčítá ale násobí". Když batoh na dlouhodobější bug-out váží cca. 25kg, zbývá tedy na zbraň + střelivo cca. 5kg.
.
Každopádně čím víc budeš střílet, tím rychleji budeš mít batoh lehčí