Anotácia :
Svet bez života! Na malých ostrovčekoch zeme pomaly nad pustatinou víťazí vegetácia a mikroorganizmy. A ešte človek – i keď v nepatrnom množstve oproti tým časom, keď sa ľudská populácia blížila k číslu desať miliárd. Hŕstka z nich prežila kataklizmu len vďaka sofistikovaným podzemným skrýšam, ktoré ich dočasne ukryli pred hrozbou z hlbín vesmíru. Desaťročia po tom, čo ľudia vyliezli zo svojich nôr, ovláda väčšinu Európy Republika.
Verný sluha armádnej junty Martin žije pokojným životom dôstojníka v zázemí v Hlavnom Meste. Avšak len dovtedy, pokým sa počas jednej z prepadových akcií polovojenských povstaleckých jednotiek z bezpečia domu nestratí jeho jediná dcéra. Ako sa zakrátko ukáže, nielen ona, ohlásia sa aj ďalší rodičia. Poručík Armády Republiky povolá do zbrane svojich parťákov, ktorí si rovnako ako on ešte pamätajú časy pred katastrofou. Spoločne sa vydajú za hranice, do krajiny stojacej mimo zákon. Hľadanie stratených detí hlboko v tyle nepriateľa sa pre Martina stáva cestou, na ktorej sa rúcajú jeho doterajšie ideály a spoznáva svet, aký dokáže stvoriť len ľudská krutosť.
Dystopický román Petra Kalvu Dedičstvo je od začiatku plný napätia, dobrodružna a akcie. A v závere na čitateľa čaká aj šokujúce prekvapenie.
/// Ja som si túto knihu zakúpil ale ešte nečítal, tak neviem čo očakávať. Nevypadá to na úplne premakaný román, ale to postapo tam zrejme cítiť bude.
Peter Kalva - Dedičstvo
Re: Peter Kalva - Dedičstvo
Tak už jsi to přelouskal?
Re: Peter Kalva - Dedičstvo
Ahoj áno, momentálne mu vyšla druhá časť tejto trilógie a už píše aj poslednú. Spravil som menšiu recenziu na jednej stránke, kopírujem sem :
Post-apokalyptický román s názvom Dedičstvo od Slovenského autora Petra Kalvu by som mohol zaradiť do kategórie Chválitebný. Začiatok knihy nás dokázal vtiahnuť okamžite do deja knihy a už ihneď na začiatku bolo jasné, že kniha bude aspoň v určitých častiach akčnejšia a šokujúcejšia viac než dosť. Po prečítaní niekoľkých strán prišla, povedal by som - vsuvka - ktorá nám zhrnula fakty a udalosti, ktoré sa udiali PRED a PO ako išiel svet do záhuby. Človek bol po dočítaní tejto časti viac v obraze a dokázal sa vžiť do atmosféry krajiny v ktorej momentálne náš hlavný hrdina Martin – pôsobí ako vojak Republiky (veľmi mi to pripomína Fallout: New Vegas).
Nasledujúci dej bol celkom svižný a rýchly avšak musím vytknúť jednu vec ktorá mi vadí na knihách ktoré píšu hlavne Slovenskí a Českí spisovateli Post-apo žánru, pričom si to neodpustil ani Peter - podrobný opis niektorých vecí, pričom autori Nás čitateľov mohli radšej nechať v nevedomosti a o nič by sme možno neprišli. Napríklad keď je v knihe rozhovor medzi Mníchom a Gabrielom (v Oáze), pričom mu Gabriel dopodrobna opisuje kde bol, kde nebol, čo videl, čo nevidel, kde sa váľal, kde kráčal, svetové strany, hore, dole – jednoducho si nemyslím že v takej situácií v akej sa nachádzali – by jeden druhému tak podrobne vysvetľoval danú situáciu, resp. kecal oničom. Ja osobne som sa v tom stratil už po 3 vetách (fantázia sa rozplynula) a tých viet ktoré Gabriel povedal Mníchovi bolo požehnane veľa – takmer na dve strany.
Druhá vec ktorá mi – ani nie vadila, ale ktorú som si tak sám u seba pri čítaní všimol bola tá, že kniha nabrala tak rýchly spád, až som ostal v tom že miesto knihy čítam vlastne len poviedku. Hrdina išiel z bodu A do bodu B, sem tam sa niečo stalo ale k ničomu úplne vážnemu nedošlo, vrátil sa do bodu A a kniha už takmer skončila. Autor vytvoril začiatok, vytvoril koniec a už len bolo treba vymyslieť niečo, čo dá medzi tieto dve časti aby nebol na pár stranách koniec. Viem že to je trilógia a kniha nemala až tak veľký formát a veľký počet strán, ale možno to tomu chýbalo – väčší formát, väčší rozsah a rozvinúť samotný dej. Nechcem porovnávať autora napr. s Justinom Croninom a jeho trilógiou Priechod, ale Croninova jedna kniha dokázala pojať také množstvo informácií, aké možno pojme celková trilógia Petra Kalvu.
Posledná minimalistická negatívna vec - počas celej knihy som nenatrafil takmer na žiadnu gramatickú alebo štylistickú chybu, ale ku koncu sa to začalo množiť (ako keby mal korektor, autor či kto slabú chvíľku) napr. na str. 164 – Gabriel si Povzdychol si ľútostivo, pošúchal si oči... Alebo str. 166 – Som zalomil som pod. Ale nie je to samozrejme nejaká extra vada (nie som grammar nazi), len mi to prišlo ako keby ku koncu knihy niekto poľavil.
Kniha samotná je ale super ako som už písal na začiatku a tých posledných niekoľko strán – to ma veru tak šokovalo, že som dokázal prehltnúť takmer všetky tie vady, ktoré ma tak iritovali a ktoré som sem vypísal. Knihu som prečítal tesne pred spaním a ešte 2 hodiny som rozmýšľal nad tým, čo sa tam všetko odohralo. Myslím si, že taký krok je v trilógií celkom risk, ktorý však mňa potešil. Kniha mi v niektorých veciach (popis krajiny či niekedy správanie ľudí) pripomínala knihu od Kotletu (Spad) alebo od Sládka – Nabídka, která se neodmíta. Postavy mi však prišli nezáživné a príliš som si ich veru neobľúbil (možno tým, že ich tam bolo niekoľko a človek aj napriek „vsuvke“ nedokázal týchto ľudí bližšie spoznať – nedokázali otvoriť dvierka do môjho srdca).
Koncom recenzie chcem ešte dodať, že som pred niekoľkými rokmi čítal post-apo román Ticho od Slovenského spisovateľa - Milana Rúfusa a tá kniha sa mi zdala viac reálnejšia, uveriteľnejšia a viac zapamätateľnejšia ako Dedičstvo od Petra Kalvu. Musím však podotknúť, že to je len prvá časť trilógie. Pár vecí mi sadlo, pár vecí mi nesadlo a preto sa teším na ďalšie pokračovanie, ktoré si určite kúpim a prečítam veľmi rád – pretože post-apo žáner mám rád a treba podporovať nádejných spisovateľov tohto skvelého žánru.
Post-apokalyptický román s názvom Dedičstvo od Slovenského autora Petra Kalvu by som mohol zaradiť do kategórie Chválitebný. Začiatok knihy nás dokázal vtiahnuť okamžite do deja knihy a už ihneď na začiatku bolo jasné, že kniha bude aspoň v určitých častiach akčnejšia a šokujúcejšia viac než dosť. Po prečítaní niekoľkých strán prišla, povedal by som - vsuvka - ktorá nám zhrnula fakty a udalosti, ktoré sa udiali PRED a PO ako išiel svet do záhuby. Človek bol po dočítaní tejto časti viac v obraze a dokázal sa vžiť do atmosféry krajiny v ktorej momentálne náš hlavný hrdina Martin – pôsobí ako vojak Republiky (veľmi mi to pripomína Fallout: New Vegas).
Nasledujúci dej bol celkom svižný a rýchly avšak musím vytknúť jednu vec ktorá mi vadí na knihách ktoré píšu hlavne Slovenskí a Českí spisovateli Post-apo žánru, pričom si to neodpustil ani Peter - podrobný opis niektorých vecí, pričom autori Nás čitateľov mohli radšej nechať v nevedomosti a o nič by sme možno neprišli. Napríklad keď je v knihe rozhovor medzi Mníchom a Gabrielom (v Oáze), pričom mu Gabriel dopodrobna opisuje kde bol, kde nebol, čo videl, čo nevidel, kde sa váľal, kde kráčal, svetové strany, hore, dole – jednoducho si nemyslím že v takej situácií v akej sa nachádzali – by jeden druhému tak podrobne vysvetľoval danú situáciu, resp. kecal oničom. Ja osobne som sa v tom stratil už po 3 vetách (fantázia sa rozplynula) a tých viet ktoré Gabriel povedal Mníchovi bolo požehnane veľa – takmer na dve strany.
Druhá vec ktorá mi – ani nie vadila, ale ktorú som si tak sám u seba pri čítaní všimol bola tá, že kniha nabrala tak rýchly spád, až som ostal v tom že miesto knihy čítam vlastne len poviedku. Hrdina išiel z bodu A do bodu B, sem tam sa niečo stalo ale k ničomu úplne vážnemu nedošlo, vrátil sa do bodu A a kniha už takmer skončila. Autor vytvoril začiatok, vytvoril koniec a už len bolo treba vymyslieť niečo, čo dá medzi tieto dve časti aby nebol na pár stranách koniec. Viem že to je trilógia a kniha nemala až tak veľký formát a veľký počet strán, ale možno to tomu chýbalo – väčší formát, väčší rozsah a rozvinúť samotný dej. Nechcem porovnávať autora napr. s Justinom Croninom a jeho trilógiou Priechod, ale Croninova jedna kniha dokázala pojať také množstvo informácií, aké možno pojme celková trilógia Petra Kalvu.
Posledná minimalistická negatívna vec - počas celej knihy som nenatrafil takmer na žiadnu gramatickú alebo štylistickú chybu, ale ku koncu sa to začalo množiť (ako keby mal korektor, autor či kto slabú chvíľku) napr. na str. 164 – Gabriel si Povzdychol si ľútostivo, pošúchal si oči... Alebo str. 166 – Som zalomil som pod. Ale nie je to samozrejme nejaká extra vada (nie som grammar nazi), len mi to prišlo ako keby ku koncu knihy niekto poľavil.
Kniha samotná je ale super ako som už písal na začiatku a tých posledných niekoľko strán – to ma veru tak šokovalo, že som dokázal prehltnúť takmer všetky tie vady, ktoré ma tak iritovali a ktoré som sem vypísal. Knihu som prečítal tesne pred spaním a ešte 2 hodiny som rozmýšľal nad tým, čo sa tam všetko odohralo. Myslím si, že taký krok je v trilógií celkom risk, ktorý však mňa potešil. Kniha mi v niektorých veciach (popis krajiny či niekedy správanie ľudí) pripomínala knihu od Kotletu (Spad) alebo od Sládka – Nabídka, která se neodmíta. Postavy mi však prišli nezáživné a príliš som si ich veru neobľúbil (možno tým, že ich tam bolo niekoľko a človek aj napriek „vsuvke“ nedokázal týchto ľudí bližšie spoznať – nedokázali otvoriť dvierka do môjho srdca).
Koncom recenzie chcem ešte dodať, že som pred niekoľkými rokmi čítal post-apo román Ticho od Slovenského spisovateľa - Milana Rúfusa a tá kniha sa mi zdala viac reálnejšia, uveriteľnejšia a viac zapamätateľnejšia ako Dedičstvo od Petra Kalvu. Musím však podotknúť, že to je len prvá časť trilógie. Pár vecí mi sadlo, pár vecí mi nesadlo a preto sa teším na ďalšie pokračovanie, ktoré si určite kúpim a prečítam veľmi rád – pretože post-apo žáner mám rád a treba podporovať nádejných spisovateľov tohto skvelého žánru.
Re: Peter Kalva - Dedičstvo
Jen technická: je to Peter Rúfus, ne Milan. To je básník. Mimochodem přezdívaný Básník ticha 
Óðinn á yðr alla
Re: Peter Kalva - Dedičstvo
hej hej sakra, viem o tom, len to niekedy vymením predsa Milan je známejší Re: Peter Kalva - Dedičstvo
Približne po roku som sa dostal k "pokračovaniu" trilógie Svet ľudí s názvom Stanica. Po prvej knihe, ktorá vo mne vyvolala pri čítaní rôznorodé pocity, som tieto pocity mal aj pri tejto knihe.
Ťažko sa mi bude toto písať a hodnotiť, ale skúsim to. Začiatok nás vrhol ihneď do deja, pričom po určitom zoznámení sa s prostredím sme zistili, čo tam náš hlavný hrdina bude vôbec robiť. Myslím si, že v tomto prípade sa príbeh (v stanici) točí okolo zaujímavej témy ktorú by som vôbec nikdy nečakal. Autor ma opäť prekvapil (tak ako koncom prvej knihy) avšak to je zo začiatku asi tak všetko. Samotná téma bola super, ale spracovanie už také záživné nebolo. Dej sa vliekol a vliekol, niektoré scény ako keby sa mi opakovali každých pár stránok a ja som z toho ostal zdeptaný. Čakal som už nejaký ten rozbeh, no márne. Čítať vyše 100 strán o tom istom, to mi dalo poriadne zabrať a knihu som na dva týždne odložil - s totálnou nechuťou. Našťastie som sa donútil ju opäť otvoriť a až po samotnom úteku to začalo byť konečne zaujímavé (cca po 1/3 knihy).
Zvyšok knihy som však dočítal celkom s radosťou, aj keď som opäť váhal - pri úteku čítať niekoľko strán o tom, ako sa Robo a Nina drkocú transportérom - doprava, doľava, dole, hore, doprava, doľava, doprava, doľava, hore a uuuž zase dole a hore a doprava - pri tejto pasáže ma išlo odtrhnúť od zlosti. Modlil som sa aby táto niekoľko stranová esej o chodení doprava, doľava skončila. Keď skončila, tak som sa odhodlal dočítať aj zvyšok (hlavne koniec) a ten celú knihu zachránil.
Môj celkový názor je - téma výborná, riešia sa tu veci ktoré by možno ani nikoho nenapadli. Spracovanie však pre mňa katastrofálne, aj keď sa autorov štýl v niektorých veciach zlepšil, v niektorých ostal rovnaký, ba čo viac i horší. Preto hodnotím knihu ako priemer. Ak vyjde tretia kniha, tak sa ju rozhodnem si zakúpiť, no viac ako zo zvedavosti skôr z dobrého pocitu aby som mal celú trilógiu na poličke.
Autorovi však držím silno palce, niekomu kniha sadne a niekomu nie.
Ťažko sa mi bude toto písať a hodnotiť, ale skúsim to. Začiatok nás vrhol ihneď do deja, pričom po určitom zoznámení sa s prostredím sme zistili, čo tam náš hlavný hrdina bude vôbec robiť. Myslím si, že v tomto prípade sa príbeh (v stanici) točí okolo zaujímavej témy ktorú by som vôbec nikdy nečakal. Autor ma opäť prekvapil (tak ako koncom prvej knihy) avšak to je zo začiatku asi tak všetko. Samotná téma bola super, ale spracovanie už také záživné nebolo. Dej sa vliekol a vliekol, niektoré scény ako keby sa mi opakovali každých pár stránok a ja som z toho ostal zdeptaný. Čakal som už nejaký ten rozbeh, no márne. Čítať vyše 100 strán o tom istom, to mi dalo poriadne zabrať a knihu som na dva týždne odložil - s totálnou nechuťou. Našťastie som sa donútil ju opäť otvoriť a až po samotnom úteku to začalo byť konečne zaujímavé (cca po 1/3 knihy).
Zvyšok knihy som však dočítal celkom s radosťou, aj keď som opäť váhal - pri úteku čítať niekoľko strán o tom, ako sa Robo a Nina drkocú transportérom - doprava, doľava, dole, hore, doprava, doľava, doprava, doľava, hore a uuuž zase dole a hore a doprava - pri tejto pasáže ma išlo odtrhnúť od zlosti. Modlil som sa aby táto niekoľko stranová esej o chodení doprava, doľava skončila. Keď skončila, tak som sa odhodlal dočítať aj zvyšok (hlavne koniec) a ten celú knihu zachránil.
Môj celkový názor je - téma výborná, riešia sa tu veci ktoré by možno ani nikoho nenapadli. Spracovanie však pre mňa katastrofálne, aj keď sa autorov štýl v niektorých veciach zlepšil, v niektorých ostal rovnaký, ba čo viac i horší. Preto hodnotím knihu ako priemer. Ak vyjde tretia kniha, tak sa ju rozhodnem si zakúpiť, no viac ako zo zvedavosti skôr z dobrého pocitu aby som mal celú trilógiu na poličke.
Autorovi však držím silno palce, niekomu kniha sadne a niekomu nie.