Komunitná stratégia
Napsal: 09.09.2012 21:35
Toto som spísal pred vyše 10 rokmi... stále hľadám ľudí s podobnými cieľmi a zámermi ...
Upozorňujem ctených čitateľov, že týchto niekoľko riadkov netreba chápať ako dogmu ale ako pragmaticky upraviteľný plán.
Stratégia eko-ďalej
(pracovná verzia 2008)
Podľa môjho skromného názoru do dvadsiatich rokov ak nie skôr dôjde ku kolapsu v energetike, poľnohospodárstve. Predzvesti tejto katastrofy badať v reálnom čase (ceny ropy, potravín, vojny o vodu ...) Prírodné zdroje ako pôda, voda, lesy, vzduch sa drancujú šialeným tempom. Všetko pre peniaze, vplyv, moc.... Už teraz máme kontaminované prírodné zdroje v nebývalom rozsahu. Je málo nedotknutých lokalít, kde sa dá rozvinúť udržateľné normálne poľnohospodárstvo v čase a priestore. Zámerne nespomínam pojem ekologické poľnohospodárstvo, v poslednom čase je to skôr pojem ekonomický ako ekologický.
O čo mi ide? Zhrnul som to do základných 8 bodov, nie je to žiadna utópia ale reálny zámer.
1 kúpa pôdy v prijateľných prírodných a cenových podmienkach 30-50 ha
2 zabezpečiť potraviny v čo najširšom spektre a rôznorodosti
3 ochrániť prírodné zdroje v lokalite
4 zveľadiť krajinu
5 vytvoriť dostatočne pevnú sociálnu štruktúru rodinných fariem úmerne diverzifikovaných ale navzájom kooperujúcich
6 dať dokopy dostatočný počet ľudí alebo najlepšie rodín pre túto myšlienku, ochotných pracovať a spolupracovať navzájom, nie zelených anarchistov . Poľnohospodárstvo sa nedá vrátiť 100 rokov naspäť.
7 zohnať financie
8 energetická sebestačnosť
9 ekonomická stratégia
10 Všetky body sú navzájom prepojené, možno by ich malo byť aj viac.
Veľmi dôležité:
1. kúpa pôdy
2. zabezpečenie potravín- pestovanie:
A. obilniny (špalda ,raž, jačmeň, pohánka, proso)
B. krmoviny I. (lucerna, ľadenec, facélia, ďateliny, vika, vičenec )
krmoviny II. (zemiaky, repa, topitambur)
C. strukoviny: fazuľa, hrach, bôb....
2.2. chov: A. dobytok, ovce, sliepky, bažant, prepelica
B. ryby(pstruh, kapor)
C. včely
D. bizón, jeleň , daniel
2.3. spracovanie produktov s prvovýroby na potraviny:
obilniny- múka(špalda) , krúpy (jačneň, pohánka), jáhly(proso), šrot, otruby
strukoviny: voľne sypané alebo balené
mlieko: surové mlieko, syry (ovčie, kravské, rôzne spôsoby napr. údenie)
jogurty, tvaroh
ryby: čerstvé, mrazené či údené
dobytok a ovce: mäso
sliepky: vajcia, mäso
včely: med, medovina, vosk, propolis, peľ
bizón, jeleň: mäso
2.4. produkty prvovýroby nepotravinového charakteru, ktoré možno predať a vylepšiť
tým bilanciu hospodárenia
dobytok, bizón, jeleň: koža (u posledných dvoch poplatkový odstrel a trofeje)
ovce: kožušina, vlna
včely: vosk vo forme sviečok, propolis- liek
ryby: poplatkový lov
V rámci kontaktov, ktoré mám(e) je predbežný záujem o bio- potraviny vyššie uvedené vo forme priamych dodávok skupinám spotrebiteľov v Prešove, Košiciach a Bratislave. Sú ľudia schopný prísť do komunity nakúpiť, prípadne zásobovať komunity v spomínaných mestách. Je potrebné počítať s tým, že dopyt po zdravých potravinách porastie aj na slovensku. Za veľmi naliehavú považujem propagáciu produktov na internete! Vytvorenie vlastných predajných značiek by odbytu značne pomohlo.
2. Ochrana prírodných zdrojov: vyrovnané a rôznorodé poľnohospodárstvo, primeraný počet VDJ na 1ha. Žiadne monokultúry, umelé hnojivá, chemikálie na ochranu rastlín a podobné sprostosti.
Dôsledná ochrana spodných vôd zabezpečená najmä domovými čističkami. Extrementy hospodárskych zvierat spracovať na hnoj, listovku prípadne na bioplyn
3. Zveľadenie krajiny: výsadba stromov a krov na okrajoch pozemkov- vetrolamy, uprednostniť medonosné a plodonosné variety, na svahoch hlbokokoreniace, leguminózne.
Stromy s jedlými plodmi: orech, pagaštan, gaštan, čerešne, višne, hrušky, jablone, slivky
Stromy krajinotvorby: javor, lipa (kvet na čaj), brest, hrab, breza....
Kry: lieska, hloh, svíb, čremcha
Za zveľaďovanie považujem aj spásanie lúk ovcami a dobytkom! (alebo inými bylinožravcami)
4. Štruktúra rodinných fariem: každý vie robiť niečo iné. Niekto syry, jogurty, niekto med či medovinu, ďalší chovať ryby, vyrobiť nábytok, spraviť design, napiecť chleba či cukrovinky .... Vzájomné dopĺňanie činností, výpomoc pri nárazových sezónnych prácach či spoločné využívanie niektorých strojov by bola veľká výhra.
5. Ľudské zdroje: po získaní pôdy asi najťažšia úloha. Je málo ľudí ochotných robiť na poli s vedomím, že to nie je len 8 hodín ako vo fabrike. Rodina schopná fungovať „lazníckym“ spôsobom je novodobým zázrakom. Gazdovanie je na 100% úväzok 24 hodín á 365 dní v roku za každého počasia. Chce to celého človeka, skúsenosti (aspoň základné – na ktorej strane má krava bachor, kedy sa z jalovice stáva krava, prečo sa tráva kosí pred kvetom ....) Vhodný adepti sa budú hľadať veľmi ťažko, niektorých poznáme, možno nejaký prídu sami ....
6. Financie: Na začiatok sú potrebné finančné prostriedky na takpovediac štart „malej
ekonomiky“. Odmietam pôžičky z bánk a peňažných ústavou ! Nejaký základný kapitál je
nutný. Všetky začiatky bývajú nesmierne ťažké, treba si pomôcť navzájom prácou,
dobrou radou... Ľudia v slowakistane neovplývajú bohatstvom, ale všetko sa dá zvládnuť.
Sú aj možnosti „etických“ pôžičiek od rodiny alebo známych, buď bezodplatne alebo
s ročným úročením do 3%.
7. Energetická sebestačnosť: z obnoviteľných zdrojov sú v našich krajoch dostupné drevo,
veterná a slnečná energia. Uznávam, že pravdepodobne sa nebude dať zabezpečiť elektrina
v plnej miere z fotovoltanických článkov, no vývoj techniky ide dopredu.
Závislosť na nafte a benzíne sa dá v poľnohospodárstve vyriešiť- generácie pred nami využívali ťažnú silu zvierat a dokázali existovať! Tieto prírodné „stroje“ neprodukujú odpad (hnoj nie je odpad), sú ľahko obnoviteľné, nepotrebujú nákladný špecializovaný servis a pri správnej starostlivosti vydržia dlho. Náradie za ťažné zvieratá sa vyrába v blízkom zahraničí v škále schopnej pokryť potreby agrotechniky. Sú napr. v ponuke bez- orbové sejačky či balíkovače slamy -sena. Závislosť na nafte možno riešiť v repkovom oleji, ktorý sa dá použiť ako rovnocenná náhrada. Z 1ha repky sa dá získať cca. 1000 l oleja.
Veterná energia:
Ceny veterných turbín schopných produkovať elektrickú energiu sú už v priateľných medziach aby sa na nich dokázalo „zložiť“ niekoľko jednotlivcov či domácností. Výkon turbín v priaznivých prírodných (veterných) podmienkach postačuje pokryť
potrebu niekoľkých domácností a zostáva aj prebytok, ktorý je štát povinný vykúpiť. Garancia práce turbíny je 20rokov do generálnej opravy, pri pravidelnom 2 ročnom servise. Po GO je schopná turbína pracovať ďalej. Sú námietky, že veterné turbíny špatia v krajine ale na druhej strane radšej veterné lopatky ako chladiarenské veže atómových elektrární...
8. Ekonomická stratégia:
Vhodnou štruktúrou fariem, remeselných a doplnkových činností zabezpečiť udržateľný život v čase a priestore. Uspokojením základných životných potrieb jednotlivca /voda, potraviny, teplo, priestor../ zadarmo alebo za čo najnižšiu cenu /finančnú a ekologickú vytvoriť komunitu pre všetkých spolutvoriacich členov. Produkovaním zdravých potravín – môžeme ich propagovať ako miestne potraviny- local food, organic food..... zaistiť potrebné finančné prostriedky, reálnu a zmysluplnú pracovnú náplň pre všetkých čo budú mať záujem zúčastniť sa na tejto stratégii .
Doplnkové činnosti: organizovanie vzdelávacích podujatí, seminárov- workshopov, zážitkových podujatí, táborov pre deti i dospelých.
Niektoré stroje a zariadenia „relatívne“ potrebné
-lis na štiepku a piliny traktor 4x4 50-70kW 2 x
-štiepkovač (za traktor) pluhy(dlátové), kyprič- brány,
-stroj na porez dreva v dĺžke PP alebo RP sejačka mak- kukurica
- hobľovačka(fréza, hrúbkovačka) kosačka- obracač- balíkovač
-miešačka, zváračka, sústruh vlečka 3-5t, navijak
-liehovar- destilačné zariadenie, lieh na predaj- pohon odhŕňač snehu- radlica
- elektrické oplôtky – ohradníky viazač na obilniny
-malá pekáreň pec pre vnútornú potrebu stacionárna mláťačka vymeniteľné
- mlyn(múka, krúpy, otruby, šrot, lúpané proso- pohánka sitá mak- kukurica
- stabilný motor
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pestovanie:
-obilniny pšenica, raž, ovos, pohánka, proso?,
-okopaniny: zemiaky, kŕmna repa, topitambur
- krmoviny: facélia, komonica, vika, ďateliny, ľadenec, lucerna
-liečivé rastliny: sprac. SIXI
-ovocie: drobné ovocie (maliny, černice, ríbezle, jahody)
-ciele: samozásobenie, čiastočný predaj, vstupy do živočíšnej
výroby či energetické zhodnotenie napr. slama
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Chov:
dobytok ryby: akvakultúra sladkovodných rýb-
produkcia: mäso, koža, mlieko pstruh, kapor, jalec, amur
odpad z chovu: extrementy= hnoj do RV produkcia: mäso rýb, rybia násada
odpad zo sprac mlieka: krmivo spracovanie a konzervácia: mrazenie,
ostatný odpad: srsť, kosti – kompost údenie, surová ryba
odpad z porážky: črevá, krv- krmivo pre ryby poplatkový lov
možné použitie ťažnej sily vstupy: odpady zo žv
ovce, kozy: kone: ťažná sila, hipoterapia, doprava
produkcia: mäso, koža, vlna, mlieko odpad trus- hnojivo
odpady ako u hd
hydina: hrabavá- sliepka, moriak, chov vzácnych zvierat:
(bažant- prepelica?) : Bizón americký
vodná- hus produkcia: mäso, koža,
produkcia: mäso, vajcia /odpady: ako u hd Jeleň karpatský
odpad, trus –hnojivo, perie, kosti –kompost produkcia: mäso, koža, parožie
odpad z porážky: ako u hd odpady ako hd
ošípané: poplatkový lov trofejovej zvery
produkcia: mäso, tuk chov včiel:
odpady: ako u hd produkcia: med, peľ, propolis, vosk
opeľovanie hmyzomopelivých rastlín
ciele: samozásobenie a predaj produktov žv odpad- výtlačky voštín- kompost
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Farma alebo zoskupenie fariem- farmárske spoločenstvo ak chce byť čo najviac sebestačná
musí mať rastlinnú a živočíšnu výrobu. Vstupy pre chov hospodárskych zvierat- krmivo /seno, slama, krmoviny, jadro../ musia pokrývať spotrebu! RV potrebuje odpady z ŽV t.j. hnoj, trus...
Všetko primerane aby sa človek nestal otrokom, ale aby slušne žil....
Upozorňujem ctených čitateľov, že týchto niekoľko riadkov netreba chápať ako dogmu ale ako pragmaticky upraviteľný plán.
Stratégia eko-ďalej
(pracovná verzia 2008)
Podľa môjho skromného názoru do dvadsiatich rokov ak nie skôr dôjde ku kolapsu v energetike, poľnohospodárstve. Predzvesti tejto katastrofy badať v reálnom čase (ceny ropy, potravín, vojny o vodu ...) Prírodné zdroje ako pôda, voda, lesy, vzduch sa drancujú šialeným tempom. Všetko pre peniaze, vplyv, moc.... Už teraz máme kontaminované prírodné zdroje v nebývalom rozsahu. Je málo nedotknutých lokalít, kde sa dá rozvinúť udržateľné normálne poľnohospodárstvo v čase a priestore. Zámerne nespomínam pojem ekologické poľnohospodárstvo, v poslednom čase je to skôr pojem ekonomický ako ekologický.
O čo mi ide? Zhrnul som to do základných 8 bodov, nie je to žiadna utópia ale reálny zámer.
1 kúpa pôdy v prijateľných prírodných a cenových podmienkach 30-50 ha
2 zabezpečiť potraviny v čo najširšom spektre a rôznorodosti
3 ochrániť prírodné zdroje v lokalite
4 zveľadiť krajinu
5 vytvoriť dostatočne pevnú sociálnu štruktúru rodinných fariem úmerne diverzifikovaných ale navzájom kooperujúcich
6 dať dokopy dostatočný počet ľudí alebo najlepšie rodín pre túto myšlienku, ochotných pracovať a spolupracovať navzájom, nie zelených anarchistov . Poľnohospodárstvo sa nedá vrátiť 100 rokov naspäť.
7 zohnať financie
8 energetická sebestačnosť
9 ekonomická stratégia
10 Všetky body sú navzájom prepojené, možno by ich malo byť aj viac.
Veľmi dôležité:
1. kúpa pôdy
2. zabezpečenie potravín- pestovanie:
A. obilniny (špalda ,raž, jačmeň, pohánka, proso)
B. krmoviny I. (lucerna, ľadenec, facélia, ďateliny, vika, vičenec )
krmoviny II. (zemiaky, repa, topitambur)
C. strukoviny: fazuľa, hrach, bôb....
2.2. chov: A. dobytok, ovce, sliepky, bažant, prepelica
B. ryby(pstruh, kapor)
C. včely
D. bizón, jeleň , daniel
2.3. spracovanie produktov s prvovýroby na potraviny:
obilniny- múka(špalda) , krúpy (jačneň, pohánka), jáhly(proso), šrot, otruby
strukoviny: voľne sypané alebo balené
mlieko: surové mlieko, syry (ovčie, kravské, rôzne spôsoby napr. údenie)
jogurty, tvaroh
ryby: čerstvé, mrazené či údené
dobytok a ovce: mäso
sliepky: vajcia, mäso
včely: med, medovina, vosk, propolis, peľ
bizón, jeleň: mäso
2.4. produkty prvovýroby nepotravinového charakteru, ktoré možno predať a vylepšiť
tým bilanciu hospodárenia
dobytok, bizón, jeleň: koža (u posledných dvoch poplatkový odstrel a trofeje)
ovce: kožušina, vlna
včely: vosk vo forme sviečok, propolis- liek
ryby: poplatkový lov
V rámci kontaktov, ktoré mám(e) je predbežný záujem o bio- potraviny vyššie uvedené vo forme priamych dodávok skupinám spotrebiteľov v Prešove, Košiciach a Bratislave. Sú ľudia schopný prísť do komunity nakúpiť, prípadne zásobovať komunity v spomínaných mestách. Je potrebné počítať s tým, že dopyt po zdravých potravinách porastie aj na slovensku. Za veľmi naliehavú považujem propagáciu produktov na internete! Vytvorenie vlastných predajných značiek by odbytu značne pomohlo.
2. Ochrana prírodných zdrojov: vyrovnané a rôznorodé poľnohospodárstvo, primeraný počet VDJ na 1ha. Žiadne monokultúry, umelé hnojivá, chemikálie na ochranu rastlín a podobné sprostosti.
Dôsledná ochrana spodných vôd zabezpečená najmä domovými čističkami. Extrementy hospodárskych zvierat spracovať na hnoj, listovku prípadne na bioplyn
3. Zveľadenie krajiny: výsadba stromov a krov na okrajoch pozemkov- vetrolamy, uprednostniť medonosné a plodonosné variety, na svahoch hlbokokoreniace, leguminózne.
Stromy s jedlými plodmi: orech, pagaštan, gaštan, čerešne, višne, hrušky, jablone, slivky
Stromy krajinotvorby: javor, lipa (kvet na čaj), brest, hrab, breza....
Kry: lieska, hloh, svíb, čremcha
Za zveľaďovanie považujem aj spásanie lúk ovcami a dobytkom! (alebo inými bylinožravcami)
4. Štruktúra rodinných fariem: každý vie robiť niečo iné. Niekto syry, jogurty, niekto med či medovinu, ďalší chovať ryby, vyrobiť nábytok, spraviť design, napiecť chleba či cukrovinky .... Vzájomné dopĺňanie činností, výpomoc pri nárazových sezónnych prácach či spoločné využívanie niektorých strojov by bola veľká výhra.
5. Ľudské zdroje: po získaní pôdy asi najťažšia úloha. Je málo ľudí ochotných robiť na poli s vedomím, že to nie je len 8 hodín ako vo fabrike. Rodina schopná fungovať „lazníckym“ spôsobom je novodobým zázrakom. Gazdovanie je na 100% úväzok 24 hodín á 365 dní v roku za každého počasia. Chce to celého človeka, skúsenosti (aspoň základné – na ktorej strane má krava bachor, kedy sa z jalovice stáva krava, prečo sa tráva kosí pred kvetom ....) Vhodný adepti sa budú hľadať veľmi ťažko, niektorých poznáme, možno nejaký prídu sami ....
6. Financie: Na začiatok sú potrebné finančné prostriedky na takpovediac štart „malej
ekonomiky“. Odmietam pôžičky z bánk a peňažných ústavou ! Nejaký základný kapitál je
nutný. Všetky začiatky bývajú nesmierne ťažké, treba si pomôcť navzájom prácou,
dobrou radou... Ľudia v slowakistane neovplývajú bohatstvom, ale všetko sa dá zvládnuť.
Sú aj možnosti „etických“ pôžičiek od rodiny alebo známych, buď bezodplatne alebo
s ročným úročením do 3%.
7. Energetická sebestačnosť: z obnoviteľných zdrojov sú v našich krajoch dostupné drevo,
veterná a slnečná energia. Uznávam, že pravdepodobne sa nebude dať zabezpečiť elektrina
v plnej miere z fotovoltanických článkov, no vývoj techniky ide dopredu.
Závislosť na nafte a benzíne sa dá v poľnohospodárstve vyriešiť- generácie pred nami využívali ťažnú silu zvierat a dokázali existovať! Tieto prírodné „stroje“ neprodukujú odpad (hnoj nie je odpad), sú ľahko obnoviteľné, nepotrebujú nákladný špecializovaný servis a pri správnej starostlivosti vydržia dlho. Náradie za ťažné zvieratá sa vyrába v blízkom zahraničí v škále schopnej pokryť potreby agrotechniky. Sú napr. v ponuke bez- orbové sejačky či balíkovače slamy -sena. Závislosť na nafte možno riešiť v repkovom oleji, ktorý sa dá použiť ako rovnocenná náhrada. Z 1ha repky sa dá získať cca. 1000 l oleja.
Veterná energia:
Ceny veterných turbín schopných produkovať elektrickú energiu sú už v priateľných medziach aby sa na nich dokázalo „zložiť“ niekoľko jednotlivcov či domácností. Výkon turbín v priaznivých prírodných (veterných) podmienkach postačuje pokryť
potrebu niekoľkých domácností a zostáva aj prebytok, ktorý je štát povinný vykúpiť. Garancia práce turbíny je 20rokov do generálnej opravy, pri pravidelnom 2 ročnom servise. Po GO je schopná turbína pracovať ďalej. Sú námietky, že veterné turbíny špatia v krajine ale na druhej strane radšej veterné lopatky ako chladiarenské veže atómových elektrární...
8. Ekonomická stratégia:
Vhodnou štruktúrou fariem, remeselných a doplnkových činností zabezpečiť udržateľný život v čase a priestore. Uspokojením základných životných potrieb jednotlivca /voda, potraviny, teplo, priestor../ zadarmo alebo za čo najnižšiu cenu /finančnú a ekologickú vytvoriť komunitu pre všetkých spolutvoriacich členov. Produkovaním zdravých potravín – môžeme ich propagovať ako miestne potraviny- local food, organic food..... zaistiť potrebné finančné prostriedky, reálnu a zmysluplnú pracovnú náplň pre všetkých čo budú mať záujem zúčastniť sa na tejto stratégii .
Doplnkové činnosti: organizovanie vzdelávacích podujatí, seminárov- workshopov, zážitkových podujatí, táborov pre deti i dospelých.
Niektoré stroje a zariadenia „relatívne“ potrebné
-lis na štiepku a piliny traktor 4x4 50-70kW 2 x
-štiepkovač (za traktor) pluhy(dlátové), kyprič- brány,
-stroj na porez dreva v dĺžke PP alebo RP sejačka mak- kukurica
- hobľovačka(fréza, hrúbkovačka) kosačka- obracač- balíkovač
-miešačka, zváračka, sústruh vlečka 3-5t, navijak
-liehovar- destilačné zariadenie, lieh na predaj- pohon odhŕňač snehu- radlica
- elektrické oplôtky – ohradníky viazač na obilniny
-malá pekáreň pec pre vnútornú potrebu stacionárna mláťačka vymeniteľné
- mlyn(múka, krúpy, otruby, šrot, lúpané proso- pohánka sitá mak- kukurica
- stabilný motor
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pestovanie:
-obilniny pšenica, raž, ovos, pohánka, proso?,
-okopaniny: zemiaky, kŕmna repa, topitambur
- krmoviny: facélia, komonica, vika, ďateliny, ľadenec, lucerna
-liečivé rastliny: sprac. SIXI
-ovocie: drobné ovocie (maliny, černice, ríbezle, jahody)
-ciele: samozásobenie, čiastočný predaj, vstupy do živočíšnej
výroby či energetické zhodnotenie napr. slama
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Chov:
dobytok ryby: akvakultúra sladkovodných rýb-
produkcia: mäso, koža, mlieko pstruh, kapor, jalec, amur
odpad z chovu: extrementy= hnoj do RV produkcia: mäso rýb, rybia násada
odpad zo sprac mlieka: krmivo spracovanie a konzervácia: mrazenie,
ostatný odpad: srsť, kosti – kompost údenie, surová ryba
odpad z porážky: črevá, krv- krmivo pre ryby poplatkový lov
možné použitie ťažnej sily vstupy: odpady zo žv
ovce, kozy: kone: ťažná sila, hipoterapia, doprava
produkcia: mäso, koža, vlna, mlieko odpad trus- hnojivo
odpady ako u hd
hydina: hrabavá- sliepka, moriak, chov vzácnych zvierat:
(bažant- prepelica?) : Bizón americký
vodná- hus produkcia: mäso, koža,
produkcia: mäso, vajcia /odpady: ako u hd Jeleň karpatský
odpad, trus –hnojivo, perie, kosti –kompost produkcia: mäso, koža, parožie
odpad z porážky: ako u hd odpady ako hd
ošípané: poplatkový lov trofejovej zvery
produkcia: mäso, tuk chov včiel:
odpady: ako u hd produkcia: med, peľ, propolis, vosk
opeľovanie hmyzomopelivých rastlín
ciele: samozásobenie a predaj produktov žv odpad- výtlačky voštín- kompost
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Farma alebo zoskupenie fariem- farmárske spoločenstvo ak chce byť čo najviac sebestačná
musí mať rastlinnú a živočíšnu výrobu. Vstupy pre chov hospodárskych zvierat- krmivo /seno, slama, krmoviny, jadro../ musia pokrývať spotrebu! RV potrebuje odpady z ŽV t.j. hnoj, trus...
Všetko primerane aby sa človek nestal otrokom, ale aby slušne žil....